Prvý druh je spisovateľ, ktorému veľmi krváca srdce pri každej negatívnej kritike a dáva verejne najavo nevôľu voči svojim kritikom.
Druhý druh je spisovateľ, ktorému veľmi krváca srdce pri každej negatívnej kritike a ktorý utajuje, ako ho to zasiahlo.
Celkom ma pobavilo a ukľudnilo to, že podľa Asimova krváca pri kritike srdce všetkým spisovateľom. A ako sa s tým má spisovateľ vyrovnať ?
Asimov píše, že vo svojich začiatkoch vykopal s kritikmi bojovú sekeru a bojoval s nimi. Aj v našich končinách sa nájdu bojovní tvorcovia. Asi najznámejší je Menzel, ktorý prefackal na verejnosti jedného kritika. Známou bojovníčkou je aj Deana Horvátová, Jakubiskova manželka.
Asimov však ďalej píše, že po čase mu došlo, že všetka snaha v tomto smere sa nakoniec vždy obrátila proti nemu. Preto to vzdal a akurát sa občas snažil uviesť niektoré zjavne prekrútené fakty na pravú mieru. Ale nikdy už na kritikov neútočil.
Ako sa s tým teda vyrovnať ? Dôležité je vedieť, že reakcia na kritiku je emocionálna a preto sa s ňou najlepšie vyrovnávajú ľudia, u ktorých má rozum posledné slovo. Tak to bolo u Asimova a takisto je to aj u mňa. Na druhej strane sú autori, ktorí sú veľmi emocionálne založení. Ich diela sú samozrejme v prvom rade o emóciach. Takýmto tvorcom veľmi, ale naozaj veľmi krváca srdce pri každej kritike. A preto je pre nich ťažké pustiť to z hlavy a pozrieť sa znovu do svetlej budúcnosti.
Krvácajúce srdce riešili v poslednej dobe dvaja vynikajúci blogeri, Mária Lazárová a Vladimír Schwandtner vo svojich článkoch keby bol Frank Sinatra blogerom... a Na vine som ja a moja naivita . Mária reagovala na kritiku v duchu: je to moja vec, ako píšem a číta to ten komu sa to páči. To je ten správny prístup. Vlado čelil oveľa tvrdšej kritike a vzdal to. Naozaj úprimne dúfam, že si to rozmyslí. Kritike sa nedá vyhnúť. Hlavne nie, keď je niekto úspešný. Bola by veľká škoda, keby tento blog prišiel o Vladove články. A nielen to. Vlado je pre mňa vzorom v tom, že pokiaľ má človek silnú vôľu, môže toho veľa dokázať.
Situáciu tiež zaujímavo popísala vo svojom článku Ako zabiť blogera aj Jolana Čuláková.